K tomu pristupujú nevyčísliteľné škody, ktoré spôsobujú alkoholici narušovaním psychickej rovnováhy svojich detí tým, že pre ne utvárajú nevhodné výchovné prostredie, ukazujú zlé príklady, zanedbávajú ich výchovu, hašteria sa a vyvolávajú škandály vo svojich rodinách. Tým alkoholizmus spôsobuje u detí alkoholikov rozličné, psychické poruchy a spoločenské defekty, ktoré i sú v dospelosti vážnou prekážkou ich spoločenského uplatnenia sa a robia z nich konfliktné osoby.

Alkoholik je vplyvom alkoholu zbavený kritickosti, zmyslu pre pravdu a spravodlivosť, chýba mu objektívny pohľad na situáciu, na dohováranie sa spravidla bráni, podráždene reaguje, stupňuje zvadu, je schopný aj biť sa. Alkoholizmus v rodine vyvoláva napäté situácie a spôsobuje krízu rodinného života, ktorá má často za následok rozvod.

Pod vplyvom alkoholu sa muži i ženy často dopúšťajú manželskej nevery, lebo alkohol uvoľňuje a rúca morálne normy i spoločenské zábrany. Alkoholik hľadá sexuálne uspokojenie tam, kde môže mať momentálne úspech.

Aj manželský sexuálny život alkoholizmus zasahuje: na jednej strane vedie k agresivite a na druhej sa stáva zdrojom rastúceho fyzického odporu.

Najväčšie škody napácha alkoholizmus v oblasti výchovy detí, vo vzťahu rodič- dieťa. Dieťa obyčajne vidí vo svojom rodičovi prirodzenú autoritu, ktorá nemá chyby a ktorá sa nemôže mýliť ani mať negatívne vlastnosti. Keď sa rodičia vadia, urážajú a ponižujú jeden druhého, dieťa sa dostáva do konfliktnej situácie, ktorú nie je schopné zvládnuť, jeho predstavy sa rúcajú, pre svoju neskúsenosť stráca istotu, nevie komu dať za pravdu: matke, alebo otcovi. Vo väčšine prípadov sa pridáva k matke, lebo otcov stav ho v jej pravde utvrdzuje.

Dieťa alkoholika trpí z každej stránky: duševnej, materiálnej, citovej, výchovnej i spoločenskej. Deti bývajú psychicky labilné, prestrašené, čo im v školských rokoch môže spôsobovať rozličné ťažkosti a neskôr byť prekážkou v spoločenskom uplatnení sa.

Tieto narušenia sa najčastejšie manifestujú v podobe nervozity, agresívnosti, citovej lability a nezrelosti, výkyvov sebavedomia, komplexu menejcennosti, ľahkej ovplyvniteľnosti, vzdorovitosti, odvrávačnosti, často aj delikventnosti.

I po zrušení manželstva a rozchode rodičov alkoholici neprestávajú byť rodičmi a sú povinní starať sa o výživu a výchovu svojich detí. Štatistiky i skúsenosti ukazujú (a manželky alkoholikov to potvrdzujú), že rozvedení alkoholici sa práve v tomto smere prehrešujú najviac. Nielenže sa o výchovu svojich detí vôbec nestarajú, ale aj nezodpovedne zanedbávajú finančné prispievanie na svoje deti. Tým sa súčasne dopúšťajú aj trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Trestného zákona (zák. č. 113/1973 Zb ).

DOSPELÉ DETI AKOHOLIKOV

Žijú a zápasia s prostredím, pre ktoré je typická nedôslednosť a strach, vina a obviňovanie, hnev a mrzutosť, utajovanie a popieranie. K tomu, aby sa z tohoto všetkého dostali a uzdravili, je nevyhnutné, aby svoje rodinné pravidlá rozbili. Táto úloha nie je ani rýchla, ani ľahká.


Roly
Ktoré charakteristiky má väčšina dospelých detí alkoholikov spoločných? Janet Geringerová-Woititzová, ktorej kniha Dospelé deti alkoholikov bola preložená aj do slovenčiny , ich uvádza trinásť:

1. Dospelé deti alkoholikov iba tušia, čo je normálne.
2. Robí im problém dokončiť to, čo začnú.
3. Klamú i vtedy, keď povedať pravdu je rovnako ľahké.
4. Sú na seba veľmi prísne.
5. Robí im ťažkosti zabávať sa.
6. Berú sa veľmi vážne.
7. Majú problémy s intímnymi vzťahmi.
8. Reagujú prehnane na zmeny, nad ktorými nemajú kontrolu.
9. Neustále vyhľadávajú pochvaly a súhlas okolia.
10. Spravidla sa cítia odlišné od svojho okolia.
11. Sú buď prehnane zodpovedné, alebo úplne nezodpovedné.
12. Sú veľmi verné a oddané, a to i vtedy, keď to nie je namieste.
13. Sú impulzívne. Majú sklon nechať sa strhnúť okamžitým nápadom bez toho, aby si ho poriadne premysleli a uvedomili si následky svojho správania. Takéto neuvážené konanie vedie k vnútornému zmätku, sebaodsudzovaniu a k strate kontroly nad vlastným okolím. Navyše ich stojí obrovské množstvo energie uviesť veci na pravú mieru.

Kde sú tieto charakteristiky viditeľné? Na rolách, ktoré členovia alkoholickej rodiny preberajú na seba v snahe prispôsobiť sa chorobe, ktorá je medzi nimi. Povedzme si teda teraz niečo o týchto rolách. Najprv však treba povedať, že roly sa nenachádzajú len v alkoholických alebo inak dysfunkčných rodinách, ale sú aj v rodinách zdravých. No tam, na rozdiel od alkoholickej rodiny, rotujú. V alkoholickej rodine jednotliví členovia majú tendenciu priľnúť k jednej role natrvalo.

V časoch stresu členovia rodiny preberajú na seba roly, aby sa priaznivo vyrovnali s krízovou situáciou, ktorá nastane. Keď napätie odznie, roly skončia. Napríklad, keď niekto z rodiny zomrie, jeden člen rodiny sa stane „organizátorom“ skupiny a prevezme na seba povinnosť zariadiť nevyhnutné formality k pohrebu. Iní členovia rodiny sú potom voľní a môžu sa venovať naplno žiaľu, ktorý smrť blízkej osoby vyvolala. Čo sa týka rolí, zdravé rodiny si delegujú autoritu tak, ako je to vhodné: deťom sa napríklad nikdy neukladá zodpovednosť za úlohy, ktoré sú vyhradené iba pre rodiča.

V alkoholických rodinách sú roly fixné, neohybné a sprevádzajú deti do dospelosti. Členovia rodiny sa na svoju rolu naviažu a žiadnu inú hrať nevedia. Niektorým táto rola vyhovuje, napríklad hrdinom, niektorým nie, napríklad stratených deťom, alebo Čiernym Petrom, no ak by ju nehrali, nevedia, kto sú. Inú rolu totiž, ako tú, ktorú stále hrali, hrať nevedia. Ktoré konkrétne roly sa v alkoholických rodinách vyskytujú? Sú nimi: hrdina, zabudnuté dieťa, rebel a maskot (klaun). Je tu aj rola uschopňovateľa, ktorú hrá manželský partner alkoholika-nie je rolou detí.

Hrdina

Hrdina je srdečný, citlivý, príjemný človek, ktorý sa stále stará o potreby iných. Hrdinovia môžu mať dve podoby: zodpovedný hrdina a utešujúci hrdina.
Zodpovedný hrdina-je to obyčajne najstaršie dieťa v rodine. Ako tak vyrastá, začne sa cítiť výnimočným. Iné deti si ho volia často za vodcu. Dospelí ho chvália za dobré správanie. Zodpovedný hrdina poskytuje alkoholickej rodine, kde život je chaotický a nepredvídateľný, štruktúru a dôslednosť. Ak napríklad otec a matka sú mimo, tieto deti dohliadnu na domáce úlohy mladších súrodencov, pošlú ich včas spať, dohliadnu, aby si umyli zuby a skutočne zaľahli do postele.

Herb Gravitz a Julie Bowdenová, odborníci na problematiku dospelých detí alkoholikov, uvádzajú na popis zodpovedného hrdinu nasledujúci príklad: 8-ročné dievčatko opisuje svoj strach, keď sa náhle v noci zobudilo na zvuky pochádzajúce z bitky medzi rodičmi. Matka bola doma a čakala na otca, keď sa vráti domov z krčmy. Otec sa vrátil. Opitý na mol. Matka sa do neho pustila. Rozpútala sa hádka. Začali lietať poháre. Zakrátko začala bitka. Dievčatko zavolalo svoju mladšiu sestru k sebe do postele. Mladšia sestra začala vystrašene nariekať. Staršia ju utešuje: „Všetko je v poriadku. Neboj sa. Otec mame neurobí nič. Všetko bude zasa dobre. Uvidíš.“ Staršia sestra v tejto chvíli odložila svoj vlastný strach, aby sa postarala – ako rodič – o strach svojej mladšej sestry. Zodpovedný hrdina robí život rodičov ľahším. Alkoholik sa môže venovať svojmu pitiu, jeho žena sa zasa môže zamestnávať alkoholikom.

Zodpovedný hrdina sa tiež naučí kompletne sa spoliehať iba na seba. Ak dospelí sú nespoľahliví, ako inak sa potom dá dosiahnuť stabilita? Zodpovedný hrdina nakoniec začne žiť podľa motta: „Ak chceš, aby bolo niečo urobené, urob to sám. Nespoliehaj sa na nikoho.“

Nakoľko mnohí sa cítia opustení, miesto svojej pohody hľadajú mimo svojej vlastnej rodiny. Snívajú o tom, ako odídu z domu, akonáhle im to bude možné. Zodpovedný hrdina je tiež charakteristický tým, že sa začne sústreďovať na krátkodobé ciele, nakoľko dlhodobá budúcnosť a jej plánovanie je pre neho také neisté. Začne žiť iba akoby pre dnešok. Na zajtrajšok sa pripravuje málo. Tým, že si stanoví ciele, ktoré sú dosiahnuteľné v krátkom čase, má pocit dobre vykonanej práce. Tieto deti alkoholikov sú akční ľudia. Ich život – to je akcia, činy, skutky; niečo viditeľné.

Utešujúci hrdina-je druhý typ hrdinu. Aj on je človekom akcie a skutkov podobne ako zodpovedný hrdina, no jeho energia je zameraná na zachraňovanie iných. Zmierujúci hrdina je jedným z najcitlivejších detí v alkoholickej rodine. Toto dieťa si zoberie na starosť emocionálne potreby všetkých detí v rodine, a tak urobí život pre ne znesiteľným. Uteší súrodencov, ktorí sú zmätení opilosťou otca alebo matky a ich správaním, napríklad v supermarkete, kam sa vybrali spolu, alebo uchlácholia hnev niektorého súrodenca, ktorý je rozčúlený, že zasa mu bolo čosi sľúbené, a ani teraz sa to nesplnilo a pod.

Utešovateľ sa iba zriedkavo rozčúli: má totiž málo očakávaní alebo žiadne, a ak mu jeho plány nevyjdú, nejako zvlášť ho to nerozruší. A ak má predsa len nejaké problémy, nechá si ich pre seba. V škole zvykne toto napohľad citlivé, nesebecké a na nič sa nesťažujúce dieťa vždy obrátiť pozornosť od seba samého na iných. Ľudia ho pokladajú za dobrého, rozdávajúceho sa človeka, ktorý sa snaží za každú cenu každému vyhovieť. Utešovateľ je obyčajne vždy obľúbeným a vyhľadávaným človekom. Nečudo, veď celé jeho úsilie je nasmerované výlučne na druhých.

Všetci hrdinovia – či sú to hrdinovia zodpovední alebo utešovatelia – sa snažia nejako vyvažovať slabosť rodiny, napraviť jej nerovnováhu, uzdravovať jej bolesť. Sú to „tí najlepší chlapci alebo dievčatá na svete.“ Namiesto toho, aby sa snažili o naplnenie svojich vlastných potrieb, celý svoj život zasvätia jednému nemožnému snu: navrátiť rodine stratenú sebaúctu.

Aj napriek tomu, že to je čudné, hrdinovia naozaj poskytujú rodine príležitosti, kedy môže byť na nich hrdá a kedy sa kvôli nim celá rodina dostáva do iného svetla aj sama pred sebou. Sú obyčajne úspešní a výnimoční v tom, že na čo sa podujmú, zbierajú trofeje a sú považovaní za šikovných a úspešných ľudí. Sú však schopní uzdraviť bolesť svojej rodiny úplne? NIE. Problémom je totiž pijúci alkoholik. Dôsledkom tohto potom bude, že hrdinovia budú v sebe nepretržite cítiť hlboký pocit nedostatočnosti. Nech bude úspech akýkoľvek veľký, nikdy ho nebude dosť. Aby boli hrdinovia hrdí aj sami na seba, k tomu treba urobiť ešte viac.
Aké sú dôsledky tohto všetkého v dospelosti? Zodpovední hrdinovia sú stále tí, ktorí majú veci na starosti. Väčšina z nich sa snaží preberať vodcovské role, kde by mohli veci organizovať a mať všetko pod kontrolou. Najťažšou vecou pre nich bude relaxovať. Pre nich život je vážna vec. Neznášajú a cítia sa nesvoji, keď je niekto ľahkovážny. Vo veku okolo 25 rokov väčšina z nich sa cíti dosť osamelými: starajú sa síce o potreby kdekoho, no iba veľmi zriedkavo dovolia iným, aby sa oni postarali o ich potreby. Necítia sa dobre vo vzťahu, ktorý je vzájomný. Nie sú schopní osvojiť si pravidlá ľudských vzťahov. Namiesto toho si osvoja ostrý a všetko si všímajúci postoj pozorovateľov. Pre zodpovedných hrdinov je jednoduchšie na svet reagovať, ako do neho vstupovať ako rovnocenná súčasť jeho vzťahov a aktivít.

Utešujúci hrdinovia sú podobní: sú to „milí“ ľudia, ktorí preberajú na seba starostlivosť o potreby iných. Ich vzťahy postrádajú vzájomnosť. Utešovatelia dávajú veľa, no berú málo. Ako empatickí poslucháči odvádzajú pozornosť od seba samých. Svoj čas trávia tak, že sa snažia ľuďom vyhovieť a prispieť k tomu, aby sa cítili lepšie. Sú vynikajúcimi vyjednávačmi, majstrami v riešení konfliktov. Fanatický utešovateľ sa nikdy nedostane do stavu, že by s čímsi nesúhlasil. Sú vždy prvými, ktorí sa ospravedlňujú, a to dokonca aj vtedy, keď to nie je nevyhnutné.
Utešovatelia iba veľmi zriedkavo uvažujú na tým, čo by chceli. Svojich vlastných potrieb sa navždy zrieknu. Väčšina z nich nie je schopná bezpečne vyskúmať túto otázku: „Čo by si mal (ty) robiť pre seba samého, aby si sa (ty) cítil lepšie?“ Ako dôsledok potom od života iba veľmi zriedkavo dostanú to, čo by si želali.
Ako sa väčšina dospelých hrdinov cíti? PRÁZDNI A NEŠŤASTNÍ. Zažívajú iba veľmi nepatrný pocit, že čosi dosiahli. Niektorí sú osamelí a v depresii. Iní vystrašení a v úzkosti. Mnohí pochybujú o zmysle života. A pre všetkých: zdroj ich ťažkostí je neznámy a ťažko pochopiteľný.

Hrdinovia a alkohol

Niektorí začnú dospelosť ako zarytí abstinenti. Mnohí nie. Pre nich alkohol je vec, ktorá je schopná divov: cítia sa po ňom menej neohybnými, uvoľnenejšími, relaxovanejšími. Cítia sa schopnými a asertívnymi. O sebe hovoria slobodnejšie. Sú schopní vyjadriť aj svoj hnev. Zopár z nich si dovolí dokonca byť aj sebeckými.
Mnohí hrdinovia sa dajú na alkohol, keď začnú mať už dosť toho, aby sa len rozdávali iným. Alkohol im pomôže ujsť. Poskytne im uvoľnenie od neustálych požiadaviek iných, ktorým musia venovať svoj čas i energiu. A tak sa začnú uvoľňovať najprv jedným pohárikom za týždeň, potom dvoma, potom jedným za deň až nakoniec vo svojom strednom veku mnohí z nich začnú mať problémy s alkoholom.

STRATENE DETI

Zabudnuté dieťa-toto dieťa sa cíti, ako keby mu doslova nebolo pridelené žiadne miesto v rámci skupiny. Je to obyčajne prostredné dieťa. Toto dieťa cíti, ako keby sa narodilo do emóciami prehustenej situácie. Na úľavu ostatných členov rodiny toto dieťa prijme svoju nedôležitosť, stiahne sa na okraj rodiny a ak aj má nejaké požiadavky, je ich iba veľmi málo. Mnohé z takýchto detí skončia v pocite smútku, zmätku a strachu.
Stratené dieťa je „neviditeľné“ dieťa. Má až zadúšajúci pocit osobnej nedostatočnosti. Väčšina z takýchto detí sa stiahne do sveta fantázie: vysnení priatelia sa stanú ich spoločníkmi. Tu sú si istí, bezpeční a majú to pod kontrolou.

V škole tieto deti iba výnimočne nahlas prehovoria. Ich písomné práce môžu byť urobené veľmi dobre, no zaleje ich doslova agónia, keď majú vystúpiť pred tabuľu a pred všetkými prehovoriť. Dosť často simulujú chorobu, len aby sa vyhli škole alebo iným stresovým situáciám.
Väčšina stratených detí je v skupine prehliadaných. To potom vedie k tomu, že ich spoločenský rozvoj sa zasekne. Keďže sú neschopní vyjadriť svoje pocity, nemajú spôsob, ako by svoje potreby dali pred inými najavo. Stratené deti majú málo životných skúseností. Neosvoja si schopnosti potrebné na budovanie si vzťahov. Robia chyby v úsudkoch. Emocionálny život druhých zostane pre nich tajomstvom.

Puberta je pre mnohých z nich veľkým utrpením: sú zmordovaní svojou rýchlo sa rozvíjajúcou sexualitou a tiež tlakom zo strany svojich rovesníkov stať sa súčasťou ich kultúry. Aby prežili, mnohí sa stiahnu a oddajú sa pôžitkom zo samotárskych aktivít: jedeniu, pozeraniu TV, počúvaniu hudby.

V dospelosti sa mnohí skryjú. Pocit svojej nízkej hodnoty si nesú do dospelosti. Iní sa stanú sebestačnými a nezávislými. No sú aj takí, ktorí sa s čímkoľvek, čo sa stane, dokážu vyrovnať: vyhýbajú sa panike. No zaseknutý spoločenský rast všetkých z nich ich vedie k problémom v intimite (v blízkych vzťahoch). Väčšina stratených detí je presvedčených, že ich šance mať uspokojujúce vzťahy sú nepatrné. A niet pochýb, že ich najcharakteristickejším pocitom je pocit osamelosti. Pre mnohých zostane potešením jedenie: jedia nutkavo, aby tak vyplnili svoju emocionálnu prázdnotu. Iní si ju kompenzujú materializmom: veľkú váhu kladú do vlastníctva a pôžitkov.

Majú stratené deti zmysel pre životný smer? Niektorí autori o tom pochybujú. Tým, že tieto deti boli tak dlho ignorované, väčšina z nich sa cíti bezmocnými s presvedčením, že veľa toho na výber aj tak nemajú. Mnohí sa prispôsobia a prijmú postoje a hodnoty iných, aby tak kompenzovali nedostatok svojich vlastných. Väčšina z nich nerobí rozhodnutia sama za seba, ale naopak vzhliadajú k autorite, ktorá by im poskytla smer. Vedie ich táto ich situácia k hnevu? NIE. Naopak, spôsobuje, že tieto stratené deti sa cítia bezmocné, osamelé a bezcenné.

Autori rozlišujú dva typy dospelých stratených detí: pasívnych manipulátorov a pasívnych prijímateľov.

1. Pasívni manipulátori pôsobia dojmom mučeníkov, ktorí svoje životy žijú v pokojnej rezignácii. V iných vyvolávajú za svoj stav pocit viny. Navonok sa zdajú byť slušnými, mravne bezúhonnými a bezmocnými a prítulnými, no v skutočnosti sú dosť zručnými v tom, ako väčšinu situácií kontrolujú prostredníctvom pasívnej manipulácie. Ich chyby nie je ľahké popísať.
Pasívni manipulátori pochybujú o svojej schopnosti robiť rozhodovania: ich životy sú plné strachu a nerozhodnosti. O väčšine sa zdá, že si názory iných vážia viac než svoje vlastné. Avšak pravdou je aj to, že iných vmanévrujú do rozhodnutí, ktoré si oni sami želajú. K výhode koho? Ak sa rozhodnutie ukáže ako nesprávne, manipulátori nenesú na ňom žiadnu zodpovednosť.
Jedna žena – dospelé dieťa alkoholika – popisuje svoju matku, ktorá hrala rolu strateného dieťaťa, takto: „Bola malá a jemnocitná. No mala železnú vôľu. Nikdy neziapala. Stačil jej pohľad. Cítila som sa taká plná viny, že to bolo na nevydržanie. Nepamätám si, že by som bola niekedy mala pocit, že nemám urobiť, čo si želala.“
2. Pasívny prijímatelia veria v zázrak. Majú detskú vieru v budúcnosť a sú presvedčení, že situácie sa zmenia bez toho, že oni by sa o to čo len najmenej pričinili. Aké je motto pasívneho prijímateľa? Veci sa zmenia.
Väčšina pasívnych prijímateľov žije v pocite, že oni nie sú dôležití, a v presvedčení, že oni sami nemajú moc nad žiadnym aspektom svojho osudu. Pretože sa nenaučili priamej komunikácii s inými, sú neschopní vyjadriť svoje potreby, želania a sny tým, s ktorými žijú a pracujú. Neustále sa boja, že zrania city iných alebo že iných sklamú. Väčšina pasívnych prijímateľov sa so svojím životným údelom zmieri. Mnohí zostávajú žiť v neznesiteľných podmienkach aj po tom, čo už odišla akákoľvek nádej na zmenu.

Stratené deti a alkohol

Alkohol im často poskytne falošný pocit moci: aspoň na chvíľu im pomôže z pocitu bezmocnosti. Spolu s touto novoobjavenou silou prichádza aj posilnený pocit sebadôvery. Okrem problémov mnohých z nich s prejedaním, u mnohých je tiež riziko, že sa stanú psychicky závislými na alkohole: totiž alkohol im poskytne prístup k pocitom, ku ktorým sa normálne nedostanú.
Všeobecné charakteristiky stratených detí v dospelosti-Sharon Wegscheiderová uvádza tieto: udržovanie sa v ústraní; slabá sebadôvera; zmätok ohľadom sexuálnych rolí a niekedy aj sexuálnej identity; pocity bezmocnosti, osamelosti a nehodnosti; nezriadené potešenie a hrdosť z vlastnenia vecí. Stratené deti potrebujú pomoc, aby si dokázali vybudovať solídny pocit sebahodnoty.

Rebel

Rebe li používajú ako zbraň k prežitiu hnev a do svojho života si so sebou nesú tento nerealistický postoj: nevraživosťou, hrubosťou a telesným vystrašovaním ľudí získaš od nich to, čo chceš.
Rebeli – sú to obyčajne druhé deti v poradí – prichádzajú do rodiny vtedy, keď závislosť alkoholika už pohlcuje celú pozornosť a energiu rodiny, keď manželská partnerka alkoholika je preťažená bremenom znášania závislosti svojho manžela a kde hlavné miesto na javisku už zaujal hrdina. Pre tohto novoprišelca nie je teda k dispozícii veľa miesta.

Rebeli by sa lepšie cítili v role hrdinov, no nakoľko táto rola je už obsadená, musia si hľadať inú. Aj napriek svojim silným stránkam a talentu nie sú schopní nad hrdinami vyhrať: hrdinovia sú obyčajne starší, väčší a pevne usadení.
Väčšina rebelov má s hrdinami veľmi napäté vzťahy. Cítia sa voči nim menejcenní a nakoniec ich začnú nenávidieť. Celé to vyústi do búrlivej a dramatickej formy nepriateľstva. Nič, čo hrdina urobí, nie je dobré. Hrdina zasa na oplátku začne neznášať rebelovu neustálu kritiku.

Rebeli hľadajú dôvod pre svoj hnev mimo seba. Keď zistia, že život je nevďačný, odmietnu uznať, že celú túto situáciu si mohli zapríčiniť aj oni sami svojím správaním. Majú tiež problémy s autoritou: rebeli kritizujú a odsudzujú každého, o kom sú presvedčení, že by ich chcel zmeniť alebo vyzývať k tomu, aby sa prispôsobili. Keď ide o spravodlivosť, vždy sa postavia na stranu svojich vrstovníkov alebo slabších a „utláčaných“.

Tak ako všetky deti alkoholikov, aj rebeli majú ustavičnú potrebu, aby ich rodičia chválili, venovali im pozornosť a ocenenie. Deti si vybudujú sebaúctu, keď sa s nimi zachádza spôsobom, ktorý uznáva ich hodnotu a dôležitosť. Blbé správanie rebela však vyvoláva rozčúlenú odplatu, a nie prijímanie. Väčšina z nich si potom nevybuduje dôsledné pocity sebahodnoty. Ak máme byť úprimní, rebeli v skutočnosti svojím správaním prispievajú k všetkému možnému, len nie k tomu, aby ich ľudia uznávali.

Rebeli nemajú žiadne citové očakávania od svojej rodiny alebo neočakávajú, že ich rodina bude chápať. Snaha o hranie roly hrdinu im neprinesie uspokojenie; agresivita vyzýva k odplate plnej hnevu. Po čase sa rebeli stiahnu a čím ďalej, tým viac času začnú tráviť mimo domu. Dajú sa na vyhľadávanie kontaktov s rovesníkmi, ktorí by im poskytovali oporu a spoločnosť. Budú ich priťahovať mladí ľudia, ktorí by im pomohli prejaviť svoje frustrácie. Títo priatelia budú prijímať rebelov nekriticky za podmienky, že ich správanie bude v zhode s ich hodnotami. V konečnom dôsledku väčšina rebelov bude nachádzať svoju sebahodnotu iba v spoločnosti svojich priateľov; skupina kamošov sa im stane čím ďalej, tým dôležitejšia.

Počas svojho dospievania veľká časť rebelov začne experimentovať so sexom a drogami a ich výčiny začnú šokovať rodinu. Snažiac sa o intimitu a ľudskú blízkosť mnohí z nich sa stanú sexuálne aktívnymi už v ranom veku. Lenže nanešťastie hlboké, milujúce a vzájomne sa obohacujúce vzťahy, po ktorých tak veľmi túžia, nenájdu. Mnoho z nich sa stane závislými. Budú drogovať, aby tak unikli pred krutou realitou života. Tí, ktorí neprepadnú závislosti, sa oženia (alebo vydajú) za niekoho, kto prepadol. Tento vzťah im potom umožní pokračovať v nálade vnútorného hnevu a chronickej nespokojnosti.

Rebeli sa cítia osamelí a nešťastní. Majú biedne schopnosti nutné pre spoločenské vzťahy a sú do seba zahľadení, plytkí, manipulatívni a vykorisťovateľskí. Značná časť z nich sa nachádza v riziku spáchania samovraždy.

Rebeli a alkohol

Rebeli si obyčajne vypestujú závislosť na alkohole už v omnoho skoršom veku ako iné dospelé deti alkoholikov. Alkohol je pre skupiny, ktorých sú súčasťou, centrálnou časťou. Alkohol poskytne rebelom falošný pocit dôvery; pomôže im cítiť sa so sebo u dobre. Veľmi dôležitý je včasný zásah, ktorý by im umožnil liečiť sa.

Maskot (klaun)

Dokola šaškujú. Používajú humor, aby odvrátili pozornosť rodiny od rodinného problému, ktorým je alkoholizmus. Je to obyčajne najmladšie dieťa.
Dokonca aj v zdravých rodinách je posledné dieťa rodinným miláčikom: rodinu totiž chráni pred tvrdosťou životnej reality. Alkoholické rodiny idú ešte o krok ďalej a síce pred svojím najmladším členom obyčajne skrývajú dôležité skutočnosti.

Problém maskota má svoje korene vo fakte, že členovia rodiny pred ním zataja dôležité informácie a hovoria mu veci, ktoré nie sú pravdivé. Niečo hrozné sa napríklad v skupine stane, maskot to vie, no všetci ostatní to skrývajú. Dôsledky sú devastujúce: mnoho maskotov sa bojí, že im začne šibať; naučia sa nedôverovať svojim vlastným zážitkom a skúsenostiam. Istý muž spomína, ako sa, keď bol ešte dieťa, často v noci budil na hádku svojich rodičov. Jeho matka bola ťažkou alkoholičkou. Tieto hádky trvali dlho do noci. Často si počas nich kládol otázku, či sa ich rodina nerozpadne. Keď sa ráno zobudil, rodina sa zhromaždila pri stole na raňajky a každý sa tváril, že sa nič nestalo. Často sa pýtal sám seba, či on nie je náhodou psychicky chorý, keď sa mu také veci zdajú.

Virginia Satirová, rodinná terapeutka, nazýva maskotov „diktátormi“. Sú majstrovskými manipulátormi. Ich úloha je jasná: odviesť pozornosť, aby sa rozplynulo napätie. Ešte ako kojenci sa naučili, že ak sa predvedú pred ostatnými, že im to prinesie odmenu: každý sa smeje; alkoholik a kríza rodiny ustúpia z javiska; tento odvádzateľ pozornosti to má pod kontrolou, a tým získa pozornosť on. Maskoti sa uchýlia ku šaškovaniu alebo predvádzaniu sa vždy, keď sa začnú zbiehať mračná života a situácia sa začne stávať ťažko znesiteľnou. Ich humor rozriedi napätie. Členovia rodiny sa aspoň na chvíľu môžu vyhnúť tomu, aby sa museli zaoberať svojimi pocitmi nedostatočnosti, nedôležitosti, hanby, viny a osamelosti.

Mnoho maskotov, nakoľko v sebe vo svojom vnútri nosia napätie a úzkosť a sú charakteristickí prehnanou aktivitou, sú považovaní zo strany učiteľov za hyperaktívnych. Veľké množstvo maskotov riskuje tiež skutočnosť, že naveky zostanú deťmi. Nakoľko ich sebaúcta je chabá, pri riešení ťažkých životných otázok a výziev sa uchýlia k vyhýbaniu sa a odvedeniu pozornosti. Ľudia nad nimi často mávnu rukou a označia ich za beťárov. Ich vzťahy sú často plytké a prelietavé.

Maskoti sa nikdy nenaučia vyrovnávať sa so stresom. Ich rodiny ich budú prehnane ochraňovať – ako kvočka kuriatka – a klaun sa ako dôsledok naučí prehnane ochraňovať sám seba. Ich najcharakteristickejšou emóciou bude strach. Psychické problémy a samovraždy sú medzi týmito dospelými deťmi dosť bežné.

Maskot a alkoholizmus

Bolesť je silnou motivačnou silou k zmene. Maskoti užívajú alkohol, aby sa vyhli obom: aj bolesti, aj zmene. Ešte keď sú mladí, mnohí užívajú lieky na zmiernenie a bolesti alebo zmenu nálady, ktoré im pomáhajú vyrovnávať sa s tlakmi ich každodenného života. Veľmi rýchlo pochopia, že lieky a alkohol môžu otupiť bolesť a upokojiť chronický strach.

Typické charakteristiky maskotov: Wegscheiderová ich uvádza sedem: nezrelosť, zdanlivá krehkosť, hyperaktivita, šaškovanie, prehnané obliekanie sa, prehnaná snaha sexuálne priťahovať a iné podobné snahy na priťahovanie pozornosti.

Deti alkoholikov

Preberajú na seba roly v snahe prežiť. Niektoré dospelé deti alkoholikov zapadajú do popísaných rolí ľahko a hneď. Iné sa hneď nenájdu. Tieto si pripadajú skorej ako mix rozličných charakteristík v rámci seba samých.
Či už do popísaných rolí zapadáme presne, alebo len približne, alebo dokonca vôbec, jedna vec je jasná: ak sme vyrastali v alkoholickej rodine, potrebujeme uzdravenie.
Problém s rolami je v dospelosti veľmi citeľný; niekedy pre tých, ktorí ich vlastnia, niekedy pre ich okolie. Totiž ako sme si už povedali, deti vyrastajúce v zdravých rodinách tiež hrajú roly. No ony na rozdiel od detí v alkoholických rodinách k svojim rolám nepriľnú ako k niečomu fixnému. Hrdinovi napríklad poväčšine jeho rola aj v dospelosti vyhovuje, hoci nemusí celkom vyhovovať iným dospelým v jeho blízkosti, ktorých dominujúca prítomnosť hrdinov môže vyrušovať. No aj oni sami môžu začať pociťovať bremeno svojej roly: keď si totiž začnú uvedomovať svoju prázdnotu aj napriek neustálej snahe byť ľuďom k dispozícii.
Iné je to s ostatnými rolami. Maskot (klaun) bude napríklad všade, kam pôjde, klaunom a maskotom vyžadujúcim si pozornosť. Neznesie vážne a napäté situácie. Tie sa bude vždy snažiť rozbiť, čo nemusí byť vždy vhodné, pretože nie všetky vážne situácie sú zlé.
Stratené dieťa tiež čoskoro začne pociťovať bremeno svojej roly: byť prehliadaný alebo zabúdaný mu totiž čoskoro prestane vyhovovať. Rebel zasa, ak má to šťastie, že sa spamätá, tiež začne hľadať inú rolu, ktorá by jeho vnútornému dobru a rastu osobnosti viacej slúžila ako jeho rola rebela.
Pri všetkých týchto prípadoch však hlavný problém spočíva v tom, že títo ľudia vedia hrať dobre len svoju rolu. Aj keď im nevyhovuje, no je to rola, kde sa cítia istí a sú v nej doma.