Alkoholizmus a manželstvo
Mnoho žien sa skôr, či neskôr po uzavretí manželstva ocitá v nezávideniahodnej situácii – zistia, že z ich manžela je alkoholik.
Samotná láska manželky, aj keď sprevádzaná veľkou trpezlivosťou a toleranciou,
na záchranu alkoholika nestačí. Predstava naivných mladých žien pred svadbou,
že keď bude mať dobrý manželský život, že sa polepší v pití, vedie ku sklamaniu.
Alkoholik je chorý človek a pokiaľ si to neprizná a nepôjde sa liečiť, nemôže
mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie. Naopak, veľká láska manželky napomáha
rozvoju jeho choroby (tisíckrát mu odpustí, uverí jeho sľubom, ľutuje ho namiesto
toho, aby rázne a nekompromisne zasiahla). Láska partnera môže byť účinným prostriedkom
pomoci alkoholikovi len vtedy, ak sa úprimne snaží o jeho liečbu. V období predmanželskej
známosti sa možno s alkoholikom rozísť, horšia býva situácia v manželstve, kde
sú aj deti.
1. Obdobie šoku a paniky – partnerka si uvedomí nadmerné pitie partnera, uvedomí si, že niečo nie je v poriadku a väčšinou sa snaží aspoň naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje, aby rodina neutrpela hanbu. Chodí za ním do krčmy, nosí mu alkohol domov, aby nerobil hanbu medzi ľuďmi, aby zakryla jeho pitie, popiera rôzne problémy. Snaží sa riešiť problém vlastnými silami, presviedča, dohovára, vyčíta, vyhráža sa rozvodom, žalobou... Nie je tu z jej strany dôslednosť, uverí sľubom. Prevláda zúfalá, ale málo účinná snaha upraviť pomery v rodine vlastnými silami. Toto obdobie trvá rôzne dlho, postupne si partnerka začína uvedomovať a presvedčí sa, že nič nepomáha, že ani po dobrom, ani po zlom partnera od pitia neodtiahne. Dochádza alebo k rozvodu, alebo vzťah prechádza do druhej fázy :
2. Obdobie prispôsobenia sa – partnerky preberajú na seba všetky úlohy, aj také, ktoré obvykle robia muži. Sústreďuje sa na svoje deti v dôsledku toho, že na partnera sa nemôže spoľahnúť a musí si všetko urobiť sama, môže u nej vzniknúť pocit nadradenosti. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia, nechodí a neprijíma návštevy, lebo je to príležitosť k pitiu. Ale aj v tomto období sa ešte pokúša zvrátiť situáciu, bojuje s partnerom a jeho pitím. Pomoc však už hľadá u iných, pracovisko, rodičia, protialkoholická poradňa. Už vie, že partner to sám nezvládne. Ak sa situácia nemení a partner v pití pokračuje, liečbu odmieta, dochádza alebo k rozvodu, alebo vzťah prejde do tretej fázy :
3. Obdobie rezignácie, vzdania sa – partnerka prestáva aktívne bojovať s alkoholikom, stará sa len o materiálne zabezpečenie rodiny a výchovu detí. Zľahostajnie voči partnerovi, izoluje rodinu od alkoholika, niekedy si nachádza iného partnera.
4. Obdobie reorganizácie – ak sa alkoholik liečil a liečba bola úspešná, dochádza k reorganizácii vzťahu.
Vzťah sa vyvíja od prvého nepriateľského vzťahu alkoholika voči partnerke, čo sa prejavuje slovným aj telesným napadnutím, lebo mu je prekážkou v pití, cez vzťah súčasnej lásky a nenávisti ženy voči mužovi – alkoholikovi. Vo vzťahu s alkoholikom nemôže byť žena citovo uspokojená, žije v neustálom napätí, obavách o seba a deti, má finančné problémy a nadmieru povinností. Namiesto pomoci sa jej dostáva nadávok, bitiek, čím dochádza k citovému odcudzeniu, až odporu voči partnerovi. Tým je zasiahnutý aj intímny život, čo často podnecuje žiarlivosť alkoholika. Alkoholizmus sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví žien, mnohé z nich trpia nespavosťou, plačlivosťou, nervozitou, bolesťami hlavy, nechutenstvom a chudnutím, alebo tzv. žravosťou, bulímiou, mnohé unikajú zo života, často potrebujú lekársku starostlivosť. V rôznych rodinách alkoholikov to končí rôzne. U niektorých dochádza k rozvodu, u ďalších k tragickému koncu samovraždou alkoholika alebo jeho ženy, rezignáciou alebo rôznym druhom rozvratu rodiny, ktorá sa drží spolu len formálne, ale jej funkcie sú hlboko narušené. U ďalších sa manžel dostane na liečbu. Aj po úspešnej liečbe, keď alkoholik abstinuje, býva často dosť ťažké , aby sa to, čo sa dlhé roky narúšalo, ihneď upravilo. Manželský vzťah sa musí prebudovať, musí sa obnoviť narušená dôvera a rovnováha. Často býva problémom, že žena, ktorá bola nútená stať sa hlavou rodiny, sa tejto funkcie ťažko vzdáva. Ak boli citové putá hlboko narušené a niet na čom stavať nový vzťah, často sa i napriek abstinencii alkoholika nepodarí rodinu zachovať. Liečba už prišla príliš neskoro. Nie každá žena sa rovnako vyrovná s obdobím abstinencie po liečbe. Niektoré nedokážu zabudnúť na zlú minulosť, obávajú sa, či to manžel vydrží, vyjadrujú svoje obavy, ďalšie sú podozrievavé. Ďalšie vedome i nevedome odplácajú všetko zlé, čo museli prežiť, ďalšie chcú o všetkom rozhodovať samé, ako si zvykli. Ďalšie všemožne podporujú abstinenciu. I keď sa od manželiek žiada dôvera, trpezlivosť, pochopenie k manželovi, alkoholici si musia uvedomiť, že to, čo sa manželkám nepáči, s čím sú nespokojné, je často následkom obdobia ich pitia a musia sami priložiť ruku k upraveniu manželských vzťahov a nevzdávať sa pri prvých neúspešných krokoch.