Verejná telefónna sieť je pre počítačové siete veľmi atraktívna. Nie však preto, že by bola tým optimálnym prenosovým kanálom pre prenos dát. Dôvod je omnoho prozaickejší: verejná telefónna sieť existuje, je dostupná všade a umožňuje ľahko vytvoriť dočasné spojenie s ktorýmkoľvek iným miestom vo svojom dosahu. Zastavme sa u nej preto podrobnejšie.

Bežný telefónny prístroj, v terminológii našich spojov "účastníčke zariadenia", je pripojený na tzv.

účastníčky prípojný okruh, účastníčkou prípojku -local loop, subscriber loop

ktorý tvorí takmer vždy dva vodiče, vedúce do najbližšej
(miestnej) telefónnej ústredne - central office (end office, exchange office).

Verejná telefónna sieť je obvykle riešená hierarchicky a miestnej telefónnej ústredne sú najnižším článkom tejto hierarchie. Vyššie články sú potom

uzlové telefónne ústredne - tandem offices, a
tranzitné telefónne ústredne - toll offices

Jednotlivé telefónne ústredne sú medzi sebou prepojené
pomocou tzv.

spojovacích vedení - trunks, interexchange channels (IXC).

Zariadenia, ktoré v rámci telefónnej ústredne zajišťuje prepojovanie telefónnych okruhov, sa v angličtine označuje ako

switch, switchboard.

Chcete sa niekomu telefónom dovolať, musíme najprv zadať (vytočiť) jeho telefónne číslo. Tým vlastne poskytujeme automatické telefónne ústredne informácií potrebnú k tzv. zostavovaný telefónneho okruhu až k požadovanému účastníkovi. Pri zadaní telefónneho čísla, teda tzv.

voľbu - dialing,

existujú dva odlišné mechanizmy. U nás sa používa tzv.

pulzová voľba - pulse dialing,

pri ktorej sú jednotlivé číslice účastníckeho čísla vyjadrené počtom impulzov, prenášaných do telefónnej ústredne po účastníckom pripojenom okruhu. Tento mechanizmus pôvodne vznikol pri telefónnom prístroji, vybavený rotačným číselníkom, u ktorých je počet impulzov daný dobou, potrebnou k otočení číselníkom po ich vychýlený spať do vychádzajúcej polohy. To však znamená, že vytočený rôznych telefónnych čísel trvá rôzne dlho. Jednodukší bol zavedený tzv.

tónovou voľbou - tone dialing,

pri ktorom sú jednotlivé číslice vyjadrované nie počtom impulzov, ale tónom impulzu.