U lokálnych počítačových sieťach si potrebné prostriedky pre vzájomné prepojený uzlových počítačov zaisťuje a vlastní najčastejšie užívateľ sám. Vzhľadom k lokalizácií celej siete tým totiž neporušuje obvyklý monopol spojových organizácií na vlastníctve prenosovej cesty a poskytovaný prenosových služieb, ktoré sa obvykle týka len väčších vzdialeností a verejných objektov a prestranství. Preváckovatelia resp. zriaďovatelia lokálnych sietí si teda môžu sami zvoliť a zrealizovať taký spôsob prepojený svojich uzlových počítačov, aký im najlepšie vyhovuje - najčastejšie pomocou krútenej dvojlinky, koaxiálneho káblu či dokonca pomocou optických vlákien, teda pomocou linkových prenosových ciest, schopných priamo prenášať číslicové signály.

V prípade regionálnych počítačových sieťach sú ich zriaďovatelia v inej pozícií, lebo technické prostriedky pre prepojenie svojich uzlových počítacou si musia prenajať od príslušných spojových organizácii. Je celkom pochopiteľné, že tieto spojové organizácie pritom budú určovať pravidlá hry - teda presne technické aj ďalšie podmienky, ktoré musí užívateľ dodržovať, pokiaľ chce prenajatie majetkov správy spojov používať.

Spojová organizácia užívateľovi poskytuje telekomunikačný kanál či okruh s určitými technickými parametrami, ktoré definujú, aké signály je schopený prenášať. Užívateľ však môže mať iné požiadavky na prenosové schopnosti okruhu, po ktorom potrebuje prenášať signály iných parametrov. Preto sa na oba konce okruhu pripojuje zariadenie, ktoré potrebné úpravy signálu zaisťuje. Toto zariadenie, funguje ako menič signálu. V odbornej terminológií sa to volá

Ukončujúce zariadenie dátového okruhu (UZD) - data circuit
terminating equipment (DCE).

Uvažujme nasledujúci typický príklad prenosový okruh nech je bežným komutovaným telefónnym okruhom, teda okruhom analógovým, schopným prenášať analógové signály v rozmedzí 300 až 3400 Hz. My ho však potrebujeme využívať pri prenose číslicových dát, teda ako okruh číslicový. Miesto disketového číslicového signálu teda budeme prenášať
vhodný analógový signál, ktorý je telefónny okruh schopný preniesť, a ktorý budeme modulovať (tj. meniť jeho priebeh) podľa toho, aké dáta chceme preniesť. Potrebujeme k tomu ale také zariadenie, ktoré je schopné zaistiť jednak potrebnú moduláciu analógového signálu, jednak aj opačný proces, tzv. demoduláciu, teda spätné získanie číslicového signálu zo signálu analógového. Toto zariadenie sa volá

modem,

čo je skratka od MOdulátor/DEModulátor. Ukončujúcim zariadeným dátového okruhu býva najčastejšie práve modem, v našom konkrétnom prípade modem telefónny, určený pre komutované telefónne okruhy.

Zapojíme na obidva konce analógového okruhu vhodné modemy, vznikne tým okruh umožňujúci prenos dát, a označovaný ako tzv.

dátový okruh - data circuit,

Spojové organizácie, ktoré sú vlastníkmi telekomunikačných okruhov, kladú prísne požiadavky na zariadenie UZD, ktoré je možno k ich okruhom pripojené. V každom prípade musí byť toto zariadenie spojovou organizáciou po technickej stránke schválená, tzv. homologované. Niektoré spojové organizácie dokonca na základe svojho monopolu vyžadujú, aby aj zariadenie UZD bolo ich majetkom, a užívateľa bolo iba prenajímané.

K dátovému okruhu sa potom pripojujú také zariadenia, ktoré sú zdrojom či príjemcom dát. Teda najrôznejšie terminály a počítače.

Dátový okruh, osadený na oboch koncoch zariadenia KZD, potom vytvárajú

dátový spoj - data link.

Najrôznejšie terminály či počítače sa však nemusia pripojovať priamo na ukončujúce zariadenie dátového okruhu (zariadenia UZD). Môže tu existovať ešte medzistupeň - napr. koncentrátom terminálov, ktorý dovoľuje viacej jednotlivým terminálom zdieľať jediný dátový okruh. Iným príkladom môžu byť rôzne druhy komunikačných radičov, ktoré sa zapojujú medzi počítač a zariadenie UZD, a preberajú na seba väčšinu činností spojených s používaním dátového okruhu, ktoré by inak musel vykonávať počítač.