V počítačových sieťach sa môžeme stretnuť s najrôznejšími formami prenosu signálu, ktoré možu byť naviac rôzným zpôsobom modulováné, kódováné, a k ich prenosu sa možu používať prenosové kanály rôzných vlastností a charakteristík. Začneme teda práve u možných foriem prenosu signálu:

Paralelní a sériový prenos - Parallel and serial transmission.

Pri paralelnom prenosu sú dáta prenášané po viacej bitoch naraz, typicky po celých bytoch. K tomu je však potrebné príslušný počet súbežných (paralelných) vodičou, co je únosné len na krátké vzdialenosti (typicky 20 metrou). S paralelním prenosom sa môžeme stretnúť najčastejšie medzi počítačom a tlačiarnou (vybavenou tzv. paralelním rozhraním, čo je standardní prípad), v oblasti počítačových sietí len je zcela výnimečná u niektorých experimentálnych lokálních sieťach.Pri sériovom prenose sú dáta prenášané postupne bit po bitu, najnižším (presnejšie: najmenej významným) počítadlom. V drtivé väčšine sieťach je prenos dát sériový. Najmenšia položka dát prenášaná sériovo je označována ako znak (character) a má obvykle rozsah 7 alebo 8 bitú. Znak, vyjadrený priamo vo forme postupnosti dvojkových bitú, ktoré sa skutečne prenášajú, sa označujú ako značka.Sériový asynchronny prenos - Serial asynchronous transmission.

Pri asynchronno sériovom prenose možu býť jednotlivé znaky (presnejšie: značky) prenášané s ľubovolnými časovými odstupmy medzi sebou. Príjemca však môže predom vedieť, keď
začína daľší znak, a preto musí býť schopná jeho príchod podľa vhodného príznaku rozpoznať. Tímto príznakom je tzv. start bit (tiež: rozbehový prvok, viac obrázok 2.1.), ktorým začíná každý asynchronný prenášaný znak. Príchod start bitu je pro príjemcu súčasne i možnosťou právne si nastaviť svoje meradlo času (presnejšie: svoju časovú základnú). To je nutné preto, aby príjemca správne určil časové okamžiky, kde má vyhodnocovať stav jednotlivých datových bitú, ktoré po start bitu následujú.

Za vlastnými datovými bity môže následovať jeden tzv. paritní bit (viac neskôr), a konečne tzv. stop bit (tiež: záverecčný prvok), jeho dľžka obvykle odpovedá dľzke jednoho alebo dvoch dátových bitú. Stop-bit v sebe nenesú žiadnu informáciu, jeho zmyslom je hlavne zajistiť určitý minimální odstup mezdi jednotlivými znakmy - vyslané následujúceho znaku môže začať najskôr po odoslání celého predošlého znaku, teda vrátane jeho stop-bitu.

Asynchronnímu zpôsobu prenosu sa niekedy hovorí aj start-stopní prenos.

Seriový synchronny prenos - Serial synchronous transmission.

Pri synchronnom prenose sú obvykle prenášané celé bloky znakou. Datové bity jednotlivých znakou pritom následuje tesne po sebe, bez akýckoľvek časových odstupou a niesú prekladané žiadne start či stop bity (možu však býť doplnené jedním paritným bitom). Začiatok bloku je indikováný jedným alebo niekoľko speciálnymi synchronizačními znakymi (tzv. znaky SYN), ich hlavním zmyslom je zajistiť potrebnú časovú synchronizaciu odosielaťela aj príjemca, teda pomocou príjemcu presne stanoviť časové okamžiky, v ktorých má vyhodnocovať jednotlivé datové bity. Blok znakou je však opäť zakončený synchronizačními znakmy, ktoré možu (ale nemusia) byť nepretržité vysielané až do začiatku následujúceho datového bloku.

Synchronny prenos je obecne rýchlejší ako asynchronny, alebo neni zatažený režií prípadajúcí na start bity a stop bity. Jeho technická a programová realizacia však bývá niekedy zložitejšou ako u prenosu asynchronniho.

Parita - Parity.

Pri sériovom aj paralelnom prenose dát môže docházdať k chybám, ich dôsledkom je prijatuie, opačnej hodnoty jedneho či niekľko bitou, než aké boli pôvodné vysláné. Najjednodukší, ale súčasne taky nejmennej účinný zpôsob zabezpečenia znakou, ktorý umožňuje následné rozpoznanie výskytu chýb, je doplnení dátových bitú jedním dalším bitom tak, aby celkový počet jednotiek v znaku bol (pri odesielaní) lichý - ak ide o tzv. lichou paritu (odd parity) - nebo naopak sudý - ak ide o tzv. sudou paritu (even parity). Príjemca musí vedieť, či mu odesielateľ posiela znaky s sudou či lichou paritou. Pokiaľ počet jedničkových bitú nesúhlasí s očakávanou paritou, môže si príjemca dovodiť, že došlo k chybe pri prenosu jedného bitu. Ak prijatý znak očakávanú
paritu, neni to ešte stopercentná záruka jeho bezchybnosti - pomocí jediného paritného bitu nejde rozpoznať chyby v sudem počtu bitou. Zabezpečenie pomoci jedného paritného bitu je teda vhodné používať len tam, kde je pravdepodobnosť výskytu chýb v jednotlivých bitoch malá a pravdepodobnosť výskytu chýb vo viacerých bitoch súčasne zanedbateľná.

V praxi sa môžeme stretnúť tak isto s tým, že sae paritný bit nastavuje vždy na 0 (resp. vždy na 1) - v angličtine sa tomu vraví space parity (resp. mark parity). Zmysel je napr. ten, aby odosielateľ mohol vysialať sedembitové znaky doplnené tímto konštantným paritným bitom, ktoré príjemca prijme ako osmembitové znaky bez parity (čím sa však ztráca možnosť
detekovať prenosové chyby).