Vzájomným prepojením dvoch či viacej sietí rovnakého či rôzneho typu vzniká väčší elok, pre ktorý má angličtina veľmi výstižné označenie: internetwork, alebo len internet Slovenčina však vhodný termín pre označovanie vzájomne prepojených sietí stále hľadá vhodný termín.

Problematika vzájomného prepojovania sietí a ich súčinnosti (v angličtine: internetworking) je sama o sebe značne rozsiahla, rýchle sa vyvíja, a je dnes veľmi populárna. V súčasnej dobe existuje rada rôznych koncepcií toho, ako počítačové siete navzájom prepojovať. Pre ich
pochopenie je ale kľúčovým momentom poznanie toho, že vzájomne prepojenie je možné realizovať na rôznych úrovniach vrstvového sieťového modelu - od fyzické až po aplikační vrstvu.

Základná myšlienka vzájomného prepojenia je naprosto triviálna - dva alebo viacej sietí sa prepoja prostredníctvom k tomu určených zariadení, obecne označovaných ako relay, v terminológii ISO tiež: Intermediary System resp. IS, prípadne: Internetworking Unit resp. IWU.

Mosty

Nevýhodou opakovačov je skutočnosť, že "prepúšťa" všetok prevoz z jedného segmentu do druhého, aj keď by to vôbec nebolo nutné. Výhodnejší by isto bol prípad, keby prepojovacie zariadenie dokázalo správne rozpoznať, ktoré dáta môžu zostať "vnútri" príslušné časti siete (segmentu), a nezaťažovať iný prevoz v ostatných segmentoch. K tomu je ale nutné, aby prepojovacie zariadenie "vnímalo" celé prenášané rámce a znalo ich formát natoľko, aby dokázalo zistiť fyzickú adresu ich odosielateľa a príjemcu (a podľa toho je potom prepustí do susedného segmentu). To však znamená, že také prepojovacie zariadenie, ktoré sa potom volá most (bridge), musí pracovať na úrovni linkové vrstvy (resp. na úrovni pod vrstvy riadenia prístupu k médiu, kde len ide fyzické adresy príjemcu a odosielateľa rozpoznať.

Rozdiel medzi opakovacom a mostom spočíva ďalej i v mechanizmu ich fungovania. Zatiaľ čo opakovač nemá pamäť a prenášané dáta resp. signály spracúvava priebežne, most len pracuje na princípe "store and forward" (prijmi a prepošle ďalej). Most teda z každé strany priebežne príma jednotlivé dátové rámce, a podľa adries v nich sa rozhoduje, či je pošle na opačnú stranu či niekde inde. Existuje pritom viacej konkrétnych postupov a algoritmov, ktoré môžu mosty v tejto súvislosti používať.

Jeden z najjednoduchších variant je tá, pri ktorej most priebežne vyhodnocuje odosielateľa jednotlivých rámcov, a podľa toho, že ktorého smeru príslušný rámec prijal, si potom sám odvodzuje umiestenie jednotlivých uzlov. V dobe, keď je ešte nepozná, jednoduchšie predáva všetky rámce do všetkých ostatných segmentov.

Táto metóda je veľmi atraktívna preto, že nevyžaduje Žiadne konfigurovanie mostu. Jednotlivé uzly v sieti pritom nemusia o jeho existencii vôbec vedieť - preto sa tak isto takýto typ mostu označuje ako tzv. transparentní most (transparent bridge). To však použiť len v takých sieťach, ktoré majú prísne stromovitú štruktúru, kde medzi každými dvoma uzlami existuje vždy len jedna jediná cesta. Pre obecnejšie topológie sú potom nutné iné, zložitejšie algoritmy práce mostov.

Pokiaľ ide o technické prevedenie, môžu byť opakovače i mosty konštruované tak, aby vzájomne prepojovali jen dva segmenty, alebo tak isto viacej segmentov naraz,. Potom ide o tzv. viacejvstupové opakovače (multiport repeater).

Mosty sa vyrábajú aj vo variante tzv. vzdialených mostov (remote bridge). Od štandardnej varianty mostov (označovaných pre odlíšenie tak isto ako miestne mosty resp. local bridges) sa vzdialené mosty líšia v tom, že ide vlastne o dve relatívne samostatné "polovice" mostu, príznačne nazývané polmosty (halfbridge), ktoré sú medzi sebou vhodne prepojené. Umožňujú prepojiť dva segmenty siete, ktoré nie sú fyzicky blízko sebe. Takto ide napríklad prepojiť dva segmenty lokálnej siete vo dvoch objektoch na opačných stranách mesta, pričom výsledný efekt je taký, že oba segmenty tvoria jedinú "logickú" sieť.

Niektoré mosty potom môžu mať aj schopnosť selektívneho filtrovania niektorých rámcov v závislosti na ich odosielateľovi či príjemcovi, dennej dobe, intenzite prevozu a pod. Potom ide o tzv. routing bridges, ktoré správcom sietí umožňujú regulovať prenosy medzi jednotlivými segmenty - umožňujú napríklad zakázať v dobe "špičky" prístup z jedného segmentu do iný, a pri poklesu intenzity prevozu ich potom zase následne povoliť.

Mosty aj opakovače sa teda používajú pre spojovanie jednotlivých segmentov lokálnych sietí. Opakovače ako jednoduchší a lacnejší (a súčasne i rýchlejší) sa potom volí skôr tam, kde intenzita prevozu nieje veľká. Použitie mostov je naopak vhodné tam, kde je potreba vzájomne
prepojiť segmenty s väčší intenzitou prevozu tak, aby sa navzájom nezaťažovali viacej, ako je skutočne nutné.