Pod pojmom počítačová sieť si asi každý dokáže predstaviť sústavu vzájomne prepojených počítačov. Aký je ale rozdiel medzi "lokálnou" a "rozľahlou" počítačovou sieťou?

Lokálna počítačová sieť (LAN - Logal Area Network),
Regionálna počítačová sieť (WAN - Wide Area Network).

O presnom formálne vymedzení týchto dvoch pojmov sa radšej nebudeme pokúšat. Ide totiž o dve kategórie, do ktorých sa dnes počítačové sieťe rozdelujú skôr intuitívnym spôsobom, alebo medzi nimi neexistujú presné definované hranice.
Sústredíme sa preto skôr na typické odlišnosti oboch kategórií.

Hlavným rozlišujúcim kritériom, ako ostatné napovedajú slovíčka "lokálna" a "rozľahlá", je predovšetkým geografická oblasť, na ktorej sú jednotlivé uzlové počítače rozmiestnené. Lokálna počítačová sieť sa najčastejšie rozkladá v jedinej miestnosti, v niekoľkých miestnostiach, v jednej budove, prípadne v rámci niekoľko susedných budov či napr. v rámci areálu univerzity. Vzdialenosť medzi jednotlivými uzlovými počítačmi lokálna sieť je teda najčastejšie v rádu jednotiek až stoviek metrov, vhodnými technickými prostriedkami je ale sa zvýšit i napr. na niekoľko kilometrov. Naproti tomu uzlové počítače rozľahlé siete bývajú rozmiestnene vo väcšíne regiónu, napr. v rôznych miestach či dokonca na rôznych kontinentoch.

Ďalšie odlišností medzi lokálnou a rozľahlou počítačovou sieťou sú taky druh uzlových počítačú. U lokálnych sieťach ide obvykle o osobní počítače a tzv. pracovní stanice, teda o počítače, ktoré sú urcené hlavne pre jediného uživalela, a sú v prevoze jen tu, ked je užívatel skutočne potrebuje. Naopak uzlovými počítacmi rozlahlých sieťach bývajú najčastejšie počítače z kategórie tzv. strediskových, prípadne minipočítače, teda stroje, vybavené sieťou terminálu, schopné slúžit väčiemu počtu uživateľom súčasne, a pracujúci nepretržite. S tím tak isto súvisí odlišný osud správ, ktoré nejdú v sieťach ihned predať iným adresátom. V rozľahlej sieti je správa doručená až do príslušného uzlového počítača (ktorý je trvalé v prevozu) a kde sa uchováva až do doby, kým si jeho adresát sadne k terminálu, prihlási sa do systému a správu si prevezme. Naopak v lokálnej sieti sa správa (po upozornení jeho odosielateľa) obvykle stráca, alebo počítač, na ktorému by mala byť dorucená, neni práve
v prevoze.

Rozdiel býva tieé vo spôsobe, akým sú uzlové počítače lokálna a rozľahlá počítače prepojené. U lokálnych sieťach si všetci hardware, potrebný k prepojení počítačov (tj. kabeláž, rozbocovace a pod.) kupuje majitel resp. preváckovatel sieťe. Veľmi často sú všetky uzlové počítače pripojené na jediné spolocné komunikacné médium (ktoré len funguje ako tzv. zbernica). Efekt je taký, že každý uzlový počítač môže mať priame spojenie s ktorýmkoľvek iným počítačom v lokálnej sieti, a oba počítače tak môžu komunikovať priamo, bez akýchkoľvek prostriedkou. Naopak u rozľahlých sieťach sú jednotlivé uzlové počítače, rozmiestené vo väčších vzdialenostiach od seba, prepojené pomocou prenosových kanálov, ktoré si majitel resp. preváckovateľ sieťe najčastejšie len prenajíma od spojových organizácií, a niesú teda jeho majetkom. Prenájom býva značne nákladný, preto u rozlahlých sieťach nieje únosné prepojovať jednotlivé počítače tak, aby každý z nich mohol mať priame spojenie s ktorýmkoľvek iným. Dva uzlové počítače rozľahlej siete teda možu byť pri vzájomnej komunikácii
odkázaný na niekolko prostriedkov, tj. na niekoľko medziľahlých uzlových počítačov.

Ďalšie odlišnosti medzi lokálnou a rozľahlou sieťou býva taky účel, ku ktorému je sieť zriadovaná. V prípade lokálnych sieťach je obvykle o možnosť zdielania nákladných periférii (napr. kvalitných tlaciarní, veľkokapacitných záložných pamätí) a o možnosť zdieľania súborov a prístup do spoločných databáz. U rozľahlých sieťach býva hlavným cieľom umožnit prenos správ a dátových súborov na väcšie vzdialenosti, možnosť získať priamy prístup na vzdialený počítač, využití výpocetná kapacity iného počítača v sieťach (napr. superpočítače), možnosť prístupu do rozsiahlych centrálnych databáz a pod.

Z pohľadu užívateľa však rozlišovanie medzi lokálnou a rozľahlou sieťou postupne stráca význam. Stále častejšie totiž dochádza k vzájomnému prepojovaniu rozľahlých a lokálnych sietí. Jedným z mechanizmov, ktorým sa tak deje, je vzájomné prepojovanie jednotlivých lokálnych sieti prostredníctvom sietí rozlahlých - lokálne sieťe tu vlastne začínajú vystupovať v roli (koncových) uzlových počítačov rozľahlých sieťach. Navzájom sa však prepojujú i jednotlivé rozľahlé siete, a vzniká celý konglomerát vzájomne prepojených sietí, v ktorom sa pri užívateľa zcela stráca rozdiel medzi lokálnou a rozľahlou sieťou - všetky prepojené počítače sa pre užívateľa stávajú z hľadiska prístupu k sieťam rovnocenné, a ponúka mu rovnaké možnosti využitia všetkých zdrojov, služieb a prostriedkov, ktoré sieť resp. celý konglomerát sietí ponúka.